MEDICÍNA PRO PRAXI / Med. Praxi. 2024;21(5):285-288 / www.medicinapropraxi.cz 286 MEZIOBOROVÉ PŘEHLEDY Maladaptácia v seniorskom veku v kontexte preventívnych opatrení viduálna, ale u seniorov má svoje špecifiká, ktoré súvisia so zhoršením funkčného stavu organizmu, multimorbiditou, s komplikáciami sprevádzajúcimi ochorenia v starobe a so zmenenými životnými podmienkami v starobe. V starobe bývajú narušené adaptačné mechanizmy, preto je každá zmena vo vyššom veku stresujúca. V dôsledku stresu sa môže u seniorov rozvinúť geriatrický maladaptačný syndróm. Maladaptácia označuje neprispôsobenie sa novým podmienkam a neschopnosť vyrovnať sa s novou situáciou. Prejavuje sa: nedisciplinovaným správaním, neurózami, psychopatiami, psychózami (psychologické choroby), delikvenciou (extrémami v správaní). Čím je človek starší, tým pevnejšie sú fixované jeho stereotypy a tým ťažšie a pomalšie sa prispôsobuje novým a komplikovaným životným situáciám (3). Mitty (2010) v štúdii Iatrogenéza, krehkosť a geriatrické syndrómy konštatuje, že starší pacienti sú ohrození iatrogenézou, najmä ak sú krehkí a majú jeden alebo viac geriatrických syndrómov. Iatrogénne príhody sa nevyskytujú len v akútnej starostlivosti, v domovoch dôchodcov postihujú ročne 65 % obyvateľov. Pre každý geriatrický syndróm sa navrhujú nástroje hodnotenia založené na dôkazoch. Dôležitým predpokladom pre úspešnú adaptáciu človeka je úroveň fyziologických a duševných funkcií. Tieto funkcie sú involučnými zmenami v procese starnutia limitované, ohraničené (4). Geriatrický maladaptačný syndróm – adaptačné zlyhanie vo vyššom veku Geriatrický maladaptačný syndróm (GMS) vzniká ako prejav zlyhania adaptácie typického pre neskorší vek. Dochádza k nemu na základe dlhotrvajúceho stresu podnieteného vážnym psychosociálnym impulzom, s klinickým prejavom najčastejšie v imunitnom a kardiovaskulárnom systéme, so závažným ohrozením zdravia aj života (5). Inštitucionalizáciou sa zhoršujú zdravotné problémy starších obyvateľov vrátane podvýživy, dysregulácie rovnováhy vody a elektrolytov, pádov, kognitívnych a afektívnych chorôb, porúch správania, infekcií. Zmenený stav funkcií organizmu, chyba schopnosti adaptovať sa a prítomnosť viacerých ochorení patrí medzi hlavné dôvody negatívnej adaptačnej reakcie staršieho človeka na stresovú situáciu (3). Etiológia rozvoja geriatrického maladaptačného syndrómu je: dlhodobý, chronický stres, stresor, ktorý ho vyvoláva, je obvykle psychosociálny, vzniká napríklad pri hospitalizácii alebo zmene bydliska, klinicky sa manifestuje na imunitnom a srdcovocievnom systéme, porušením psychických funkcií, pretrvávanie stresora ohrozuje zdravie seniora a môže skončiť aj smrťou (6). Rizikové faktory GMS Medzi rizikové faktory vzniku zlyhania adaptácie patria riziká psychosociálne a bio‑ logické. 1. Sociálne riziká GMS: strata nezávislosti alebo ohrozenie vznikom odkázanosti na pomoc druhej osoby, neúnosná osamelosť seniora, život v sociálnej izolácii, závažné porušenie zdravotného stavu, strata celoživotného partnera, nedostatočný príjem, hrozba krátkodobej alebo dlhodobej inštitucionalizácie, presťahovanie sa, zmena životného štýlu osoby, zrútenie doterajších platných hodnôt, strata pravidelného programu (5). 2. Psychické riziká GMS: duševné ochorenia, submisívny typ osobnosti, stavy zmätenosti a dezorientácie, pasívny prístup k životu. 3. Biologické riziká GMS: vysoký vek, existencia závažného chronického ochorenia, hlavne v oblasti kardiovaskulárneho systému, prítomnosť imobility, inkontinencie moču a stolice (2). Veizi (2023) v štúdii Geriatrické syndrómy v populácii staršej ako 90 rokov: Prevalencia a súvislosť s chronickými ochoreniami stanovil cieľ zmapovať prevalenciu geriatrických syndrómov a komorbídných stavov, ako aj ich vzájomné vzťahy u jedincov vo veku 90 a viac rokov. Záťaž geriatrického syndrómu sa vypočítala sčítaním každého syndrómu, ktorý sa potom stratifikoval do jednej z dvoch skupín na základe strednej hodnoty. Do tejto štúdie bolo zakomponovaných celkovo 235 účastníkov (93,2 ± 2,7 rokov). Autori zistili, že záťaž zdravotnými stavmi v staršej populácii nad 90 rokov môže významne ovplyvniť celkový zdravotný stav, s vysokou prevalenciou chronických ochorení a geriatrických syndrómov (7). Olde et al. (2003) v štúdii Geriatrické syndrómy: lekárske nesprávne pomenovanie alebo pokrok v geriatrii? konštatujú, že u krehkých starších pacientov sa veľký počet ochorení prejavuje prevládajúcimi atypickými symptómami (napr. imobilita, nestabilita, zhoršená kognícia a inkontinencia), ktoré sa označujú ako geriatrické syndrómy. Geriatrické vyšetrenie by preto malo pozostávať z hľadania a liečby etiologicky súvisiacich ochorení a z hodnotenia a redukcie rizikových faktorov. Na určovanie diagnózy GMS sa používa funkčné vyšetrenie starého človeka, charakterizované ako celkové posúdenie zdravotné‑ ho stavu. Je doplnené zhodnotením fyzickej výkonnosti a sebestačnosti. Zahŕňa posúdenie psychických funkcií v súvislosti so sociálnou situáciou starnúceho človeka. Diagnostika sa zameriava na osobité potreby rizikových osôb, ktoré pre chorobné postihnutie a ohrozenú, obmedzenú alebo stratenú schopnosť sebaopatery vyžadujú špecifický prístup a starostlivosť (4). Cieľom geriatrického vyšetrenia je zhodnotiť funkčný a zdravotný stav, odpozorovať alternatívy jeho zlepšenia a metódu spolupráce s blízkymi a vypracovať optimálny plán starostlivosti. Testy vhodné na monitoring sebestačnosti a nezávislosti osoby sú: I‑ADL – Test inštrumentálnych denných činností, pri ktorom sa posudzuje komplexný funkčný stav seniora, schopnosť
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=