www.medicinapropraxi.cz / Med. Praxi. 2024;21(5):285-288 / MEDICÍNA PRO PRAXI 287 MEZIOBOROVÉ PŘEHLEDY Maladaptácia v seniorskom veku v kontexte preventívnych opatrení realizovať konkrétne aktivity v prostredí, v ktorom žije. ADL – Test sebaobslužných denných aktivít, zahŕňa sledovanie schopností realizovať 6 prirodzených aktivít, ktoré prezentujú samoobsluhu a mobilitu jedinca. Na zhodnotenie mentálnych funkcií sa využívajú testy: MMSE (Mini Mental State Exam) – krátky test kognitívnych funkcií. GDS – škála depresie určená geriatrickým pacientom (6). Do posudzovania zaraďujeme získanie informácií o osobnosti jedinca, o štýle života, životnom postoji a jeho motivácii. Dôraz sa kladie na sociálnu anamnézu, ktorá sa v rozšírenej forme nazýva, perignóza“. Zameriavame sa na sociálne úlohy, vzťahy, životný program, sociálnu patológiu, podmienky bývania, schopnosť sebaopatery a prípadný príjem sociálnych dávok. Pri diagnóze adaptačného zlyhania, ktorej podkladom je stresová reakcia, sa pozornosť upriamuje na starostlivé zhodnotenie rozsahu a charakteru chorobných prejavov a poškodenia orgánov, zdravotného stavu, predchádzajúcej anamnézy, analýzy stresovej situácie alebo životnej krízy (1). Liečba GMS teda závisí od konkrétnej choroby. Ak dôjde k dostatočne včasnej diagnostike syndrómu, môžeme okamžite začať liečbu v skorom štádiu a zabezpečiť starostlivosť v oblasti psychiatrickej terapie. Taktiež sa odporúča postihnutého seniora zaradiť do skupinovej terapie zameranej na adaptáciu. Skupinovú terapiu je vhodné realizovať v priebehu prvých šiestich mesiacov od vstupu do zariadenia. Liečba nie je vždy úspešná a v súvislosti s predpokladaným neskorším priebehom nemusí mať kauzálny charakter (7, 8). Flood et al. (2007) v prospektívnej kohortovej štúdii zisťovali prevalenciu geriatrických syndrómov a výskyt vybraných nežiaducich účinkov u hospitalizovaných starších pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Mapovali 100 pacientov vo veku najmenej 70 rokov s kardiovaskulárnym ochorením hospitalizovaných na kardiologickom oddelení. Na posúdenie nálady a kognitívneho stavu sa vykonali štandardné geriatrické skríningy. Pacienti boli prospektívne sledovaní pre nežiaduce udalosti, ako sú pády, infekcia močových ciest a používanie obmedzovacích prostriedkov. Prevládali geriatrické syndrómy a zahŕňali funkčnú poruchu (35 % v závislosti od > alebo = 1 aktivity každodenného života), kognitívne poruchy (19 % s abnormálnymi výsledkami v tzv. Short Blessed Test) a polyfarmáciu. Tridsaťsedem percent pacientov malo pri prijatí alebo prepustení predpísané potenciálne nevhodné lieky. Zistenia naznačujú, že geriatrické syndrómy prevládajú u starších pacientov a je potrebné realizovať intervencie určené na zvýšenie ich rozpoznania. Liečba syndrómov môže zlepšiť výsledky v tejto populácii pacientov (9). Klinický priebeh GMS má zvyčajne tri fázy. V prvej fáze pozorujeme rozvoj syndrómu, ktorý sa spája so stavmi úzkosti. Sú prítomné pitiatické reakcie, agravácia fyzických ťažkostí s následnou orgánovou dekompenzáciou. Prvá fáza trvá niekoľko týždňov, prípadne mesiacov. V druhej fáze sa rozvoj syndrómu odzrkadľuje depresívnymi a úzkostnými reakciami, agresívnym správaním, hostilitou, prípadne abúliou (strata vôle), apatiou, sklonmi k samovražde, zlyhaním kardiovaskulárneho systému, náhlou cievnou mozgovou príhodou, infarktom myokardu, zápalom pľúc a infekciami uropoetického systému. Druhá fáza pretrváva približne 6 mesiacov. Po nej nasleduje tretia, tzv. následná fáza adaptačnej reakcie. V prípade, že adaptácia prebehla úspešne, ide o doznievajúci stres a ťažkosti sa postupne upravujú do normálu. Pri neúspešnom procese adaptácie dochádza k prolongovanému zlyhávaniu adaptácie osoby s následnou rezignáciou. Nastáva sociálna dezintegrácia osobnosti, samovražedné tendencie a orgánová dekompenzácia. Posledná fáza adaptačného zlyhania trvá maximálne 12 mesiacov (10). Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s GMS Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s GMS spočíva v akceptovaní faktu, že u staršieho jedinca sú silnejšie fixované stereotypy, a preto sa na nové a komplikované životné situácie adaptuje pomalším a náročnejším tempom. Pred ubytovaním klienta v zariadení pre seniorov je potrebné oboznámiť ho s neznámym prostredím a podmienkami v zariadení a eliminovať strach z neznámeho prostredia. Veľmi pomáha vytvorenie dobrej sociálnej klímy medzi klientmi a ošetrujúcim personálom. Dosahuje sa vykonávaním podporných činností pre nových obyvateľov a empatickým prístupom. Za vhodné sa považuje pravidelné sledovanie spokojnosti klientov s aktivitami a štýlom života v zariadení (11). Odporúča sa pre každého pacienta vypracovať individuálny plán adaptácie, ďalej plán starostlivosti o osobu so špecifikáciou zainteresova‑ nia odborníkov, resp. profesionálneho tímu. V individuálnom pláne je podstatné: špecifikovať základné problémy osoby a postupné kroky, ktoré vedú k ich minimalizácii, v prípade potreby zabezpečiť odborné psychologické, psychiatrické alebo sociálne gerontologické poradenstvo, realizovať činnosti vedúce k prevencii vzniku imobility a imobilizačného syndrómu využívaním štandardných postupov v oblasti pohybovej aktivity a pod., dôležité je udržiavanie orientácie človeka v čase a priestore, brať ohľad na bezpečnosť seniora, predovšetkým pri príznakoch zmätenosti, poučiť klienta o zásadách psychohygieny v inštitúcii a o dôležitosti držať sa týchto pokynov, intervencie zameriavať na efektívne využívanie a realizáciu psychoterapeutických, resocializačných a rehabilitačných techník so zreteľom na aktuálne potreby, požiadavky a možnosti staršieho človeka, povzbudzovať pacienta k vytváraniu nových spoločenských kontaktov a motivovať ho k aktívnemu spôsobu života (12, 13). Možnosti prevencie geriatrického maladaptačného syndrómu Adaptačná reakcia je základným životným prejavom v súvislosti s každou novou situáciou. Nedostatočná adaptácia môže viesť k adaptačnému zlyhaniu. Aby sme tomu predišli, môžeme odstrániť niektoré rizikové faktory. Nie je však možné eliminovať vysoký vek, stratu partnera, zmierniť osamelosť.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=